Salome

Určite to poznáte. Idete po ulici a okolo vás prejde muž, ktorému by ste pokojne mohli dať prezývku "chodiaca drogéria". Taký, pri ktorom si nie ste celkom istí, či sa mu pokazila sprcha, či im v baraku kvôli opravám zavreli potrubie, alebo či je priaznivcom tzv. "ruskej hygieny".
 Najčastejšie sú to vyobliekaní "páprdovia" s nagélovanými vláskami vyčesanými dohora. Myslím, že by stálo za to spýtať sa ich na mesačný príjem. Predpokladám totiž, že by sa gavaliersky, popod fúzy, uškrnuli a vydali zo seba nejakú typickú hlášku sociálneho snobizmu... viete, na prvý pohľad sú pre nich peniaze absolútne bezvýznamné, ale krátko na to si uvedomíte, že to, čo ste pri ňom zavoňali je drahý "CHANNEL alure HOME SPORT". Neviem, ako to jednoducho opísať. Som človek, ktorý je otrokom svojich zmyslov. Hudba, divadlo a umenie ako celok ma veľmi ovplyvňuje a doslova hýbe mojím svetom. Keď si spomeniem, že mi človek nemusí veľakrát nič povedať... stačí, aby sa na mňa zahľadel na dlhší okamih, a mne dokážu prejsť zimomriavky po chrbte. Akoby sme si vymenili tým najintímnejším spôsobom neverbálnej komunikácie informáciu. Cez oči. Lebo či už je to klišé, alebo nie, to nezmení nič na fakte, že cez oči sa dá veľa vidieť a rozumieť... a tak ďalej :)
Veľmi podobne je to u mňa aj s vôňou. Mám na mysli vôňu muža. Nie však tú alkoholickú umelinovú vodu s príchuťou kvetín a korenín. Táto vôňa je niečo viac. Priznám sa, že keď okolo mňa niekto prejde a ja zachytím vo svojich čuchových receptoroch niečo výnimočné, krásne, očarujúce, ale hlavne tajomné, donúti ma to obzrieť sa. Nie preto, že sa chcem opýtať na značku, ale preto, že ma to takpovediac zasiahne priamo do môjho silného ženského vnemu. Vtedy si hovorím: "Ako vyzerá? Kto to je?" Veľakrát sa mi stane, že z vône vycítim rôzne javy, ktoré môj mozog vníma, napr. úzkosť, samotu, príťažlivosť, vernosť, povrchnosť, výnimočnosť. Tú poslednú som si dovolila nazvať "excepcionálnosť". Z anglického slova "exceptional" - výnimočný. Vôňa je schopná veľkých vecí, je ako osnova človeka, v tomto prípade muža. Priznám sa, že vôňa muža so mnou robí riadne veci, inak povedané šarapatu, ktorá navonok vôbec nemusí byť viditeľná. Samozrejme, nie každá vôňa, len tá excepcionálna, od pána excepcionálneho. Vône ma veľakrát prinútia uvažovať o osude objektov, ktoré ma oslovia svojou nezadržateľne sa šíriacou výnimočnosťou. Chcem prízvukovať, že muž nemusí mať na sebe parfém, aby ho žena cítila. Fakt je ten, že mi inak vonia každý jeden kamarát, inak cítim vôňu mužov, s ktorými som mala vzťah, inak vnímam vôňu mužov, ktorí sú mojou rodinou, a inak môj mozog a celý môj systém spracúva vôňu otca. Všetko sú to muži, každý jeden z nich má v sebe niečo zraniteľné, citlivé, krásne, nenahraditeľné, pútavé. No môj osobný ženský vnem dokážu osloviť osloviť len tí, z ktorých cítim bezpečnosť. Tí, pri ktorých cítim, že som v bezpečí. Možno je to tým, že mi v detstve zo strany otca bolo poskytované malé až takmer žiadne množstvo lásky. Skrátka je to faktor, ktorého má moje telo, duša aj mozog málo. A je to niečo v čom som sa nezmýlila. Každý jeden človek má svoju typickú krásnu vôňu. My ľudia sme takí, že niektorí si voniame viac, niektorí menej. Žena čaká dlhé mesiace, až roky, kým vraj spozná tú pravú tvár muža. Očakáva, aký dojem na ňu pri prvom stretnutí spraví, akým ju zaujme. Mne stačí privoňať k mužovi a môžem začať maľovať... Ak by som bola maliar, štetcom by som nakreslila oblohu v podobe dvoch silných dlaní. Potok, vášeň ktorá smeruje k jednej jedinej rieke, žene. Vrchy, tie vrchy naše slovenské v siluete dokonalých mužských ramien ako ochranné krídla jastraba pod hniezdom svojich detí. Dom pri potôčiku, vernosť, postavená na chvíľach keď ma oblohou hladil po tvári. Strom,bezpečie, ktoré nájdem pod jeho korunou ak začne dážď. Odraz na vode, oči ktoré nedokážu klamať. Žrebec na lúke, sloboda, ktorou ma zahŕňa.Môj podpis, výnimočnosť, ktorú na ňom svojimi očami dokážem vidieť iba ja. Už chýba len vôňa, tá sa bohužiaľ nakresliť nedá, tak si ju musím pri pohľade na svoj výtvor iba predstaviť. Nebráňme mužom oblapávať svet freónmi a inými éčkami (ktoré ničia mimochodom O3). Chcem však povedať, že každému dobre padne počuť, že krásne vonia taký aký je. Cítiť jeho vlastnosti, jeho charakter cez vôňu, dýchať jeho bytosť, pochopiť jeho bytosť. Prečo by len ženy mali byť zahlcované lichôtkami? Nezabudnite, že na ruke, ktorá podáva ruže, vždy ostane trochu vône...